Denné menu 10. 12. 2018 - 16. 12. 2018

Zobraziť

Rezervácie
MENU

JANO „SVETLAN“ MAJERČÍK – vznešený minimalista

Hotel sv. Ludmila,     21. augusta 2017

Spočiatku to vyzerá, že na degustácii ružových vín v ružovej záhrade Hotela sv. Ludmila budú hrať návštevníkom minimálne traja hudobníci. Nakoniec vystúpi pred publikum iba jeden. Nenápadný, v ľanovej košeli, bez veľkého entertainementu, s príjemným nosným hlasom a charizmatickým pokorným prejavom sa svojou hudbou a spevom prihovára k ľudským srdciam.   Hudba, ktorú hráte nie je mainstreamová a je aj ťažko zaškatuľkovateľná. Ale predsa len, má váš hudobný štýl nejaký názov?

V prvom rade je to pesničkárstvo. Pokorné pesničkárstvo. Alebo, ako hovorí jeden môj kamarát z Liptovského Mikuláša, vznešený minimalizmus. A ja zasa môj hudobno-pevecký štýl zvyknem nazývať rodofolkom. Moja počiatočná pesničkárska tvorba bola presiaknutá folklórom, tradíciami a slovanskými koreňmi. Z toho pochádza označenie „rodo“. Folk je moderný názov. Vo svojej súčasnej tvorbe ich integrujem do jedného celku.

Ako ste sa k „rodofolku“ prepracovali?

Gitaru som po prvý raz chytil do ruky ako jedenásťročný. Videl som v škole hrať na chodbe deviatakov a fascinovalo ma to tak, že som sa začal na gitare hrať sám. Postupne som prešiel rôznymi kapelami. Hral som aj tvrdú hudbu, starú poctivú muziku zo šesťdesiatych rokov, ale už vtedy som si písal do „šuflíka“ piesne, ktoré sú štýlovo veľmi podobné mojej súčasnej tvorbe. Nevedel som, prečo to robím, išlo to akosi samo… Nakoniec som ostal sám a skúsenosti, ktoré som pozberal v kapelách, pretavil do absolútnej jednoduchosti. Teraz je to v podstate čistá gitara a spev.

Vaša tvorba má dosť silný duchovný náboj…

Áno, to je pre mňa význam slova „jednoduchosť“ o ktorej sme pred chvíľou hovorili. Znamená pre mňa „v jednote s duchom“. Snažím sa svojím pesničkárstvom smerovať energiu niekde tam, hore (úsmev).

Čo tam hore podľa vás je?

Svetlo :). Nechápte ma zle, nie som žiadny „vidiaci“ ani „počujúci“, ale verím, že tá energia existuje. Ja napríklad ani nechodím do kostola. Ale to mi nezabraňuje sa modliť. Modlím sa však po svojom. Debatujem s Bohom, alebo energiou a vždy, keď niekam idem hrať, prosím túto energiu o to, aby som niekomu niečo svojimi piesňami odkázal, alebo niekoho prebudil. A to je celé.

Čo konkrétne by ste chceli odkázať?

Aby ľudia žili v pokore ku všetkému. Či už k prírode, k človeku, lebo inak sa ďalej nedostaneme. Kedysi som mal obdobie, keď som chcel každého poučovať. To už teraz nerobím. Keď sa niekto chce niečo opýtať, tak sa opýta. A rovnako to aj cítim, keď spievam svoje piesne. Nikoho nenútim počúvať, kto chce, ten príde.

Kto prichádza?

Rôzni ľudia. Ľudia od hôr, vysokohorskí nosiči, z ktorých sa stali dobrí priatelia. Je to rôzne. Ale mám pocit, že viac sa prebúdzajú viac ženy. A to je dobre.

Prečo je to dobre?

Pretože ženskú energiu potrebujeme. Je to práve ona, ktorá má nasmerovať všetko ku svetlu. To je jej úloha. Žena je hybná sila. Musí sa však vrátiť ku svojej čistote. Naozajstnej čistote, čistote myšlienok.

Zdá sa mi to, alebo sa na dnešný svet pozeráte veľmi kriticky?

Je to tak. Pravda však je taká, že Temno dnes už slúži Svetlu. Ono to zatiaľ navonok tak nevyzerá, ale vnútro, to podstatné o čo ide je už prežiarené svetlými lúčmi.

Ako vyzerá bežný život hudobníka, pesničkára a duchovného človeka?

Normálne chodí pešo do práce (úsmev). Som tlačiar, robím v tlačiarni na offsetovom stroji, tlačím knihy, časopisy… A popri tom hrám. Vydal som šesť autorských albumov. Prvé tri boli presiaknuté folklórnymi motívmi, teraz sa to uberá duchovnejším smerom. Prevláda folk, živá a jednoduchá pieseň. Na poslednom albume som spolupracoval s viacerými hudobníkmi a naberá zvuk, ktorý som si kedysi dávno vysníval. Nahral som ho so svojim synom Andrejom, českým huslistom-koncertným majstrom Petrom Hemmerom a študentkou ekológie Barborkou Malou. Piesní mám toľko, že by som mohol točiť album každý rok, ale nie je to také jednoduché :).

Hovorili ste, že dnes už nerád poučujete. Ale predsa len, keby ste mali možnosť dnes povedať niečo ľuďom, čo by to bolo?

Aby sa snažili viac času tráviť v tichu a v mlčaní. Mlčaním sa niekedy povie viac. A aby počúvali svoj vnútorný, tichý hlas, ktorý im celý život radí a ukazuje cestu. Keď sa tak stane to bude nádhera nádherná. Držím vám všetkým palce.

Autor: Marcela Heglasová

Kontakt

+421 34 697 7777 +421 910 856 102

Kde nás nájdete?

Tehelňa 40
909 01 Skalica
Slovak Republic

Kontaktný formulár