Ruský profesor medicíny pochádza z rodiny, v ktorej sa liečiteľstvo tradovalo z pokolenia na pokolenie. Bol zároveň prvým, kto sa do rodokmeňa rodiny zapísal ako vyštudovaný lekár. Je špecialistom na klinickú a experimentálnu embryológiu a priekopníkom, alebo možno skôr znovuobjaviteľom diagnostickej metódy intravitálnej mikroskopie.
Môžete nám laicky vysvetliť, na čom sa zakladá táto diagnostická metóda?
Samotná diagnostická metóda nie je nová. Bola tu vždy, zmenili sa len technológie, ktoré nám dnes umožňujú ju používať. Ako už naznačuje slovíčko „intravitálna“, ktoré znamená „počas života“, ide o skúmanie morfológie živej krvi. Pretože aj krvné bunky, podobne, ako mnohí ľudia, vykazujú pri bližšom skúmaní isté anomálie, ktoré nám naznačujú, že s krvou nie je niečo v poriadku.
Kedy sa metóda intravitálnej mikroskopie začala rozvíjať?
Živé preparáty sa biológovia pokúšali skúmať odkedy sa objavil prvý mikroskop. Pochopiteľne, že výstupy boli značne obmedzené a limitované kvalitou optiky. Aj dnešná, štandardná optika, dokáže skúmaný objekt zväčšiť približne 2000 násobne. Zároveň tu však máme už sofistikované kamery a optiku, ktorá nám umožňuje priblížiť skúmaný objekt päťtisíc až desaťtisíc násobne. Vďaka tomu sa nám začal odkrývať úplne nový vesmír.
Čo presne si máme predstaviť pod pojmom „živá krv“?
Krvné bunky sú po odbere živé tri až štyri hodiny a to je zároveň aj spektrum, v rámci ktorého ich skúmame. Pri vyšetrení krvi v laboratórnych podmienkach prechádza krv zahrievaním, chemickým ošetrením, pridávajú sa do nej farbivá. Takže keď sa začne s jej vyšetrením, je v podstate mŕtva. Je v tom asi taký rozdiel, ako keby ste ležali na gauči u terapeuta, alebo na patológii. V oboch prípadoch by ste boli pacient, ale zároveň by v tom bol veľký rozdiel.
Čo všetko vám dokáže ľudská krv pri intravitálnej mikroskopii prezradiť?
Intravitálna mikroskopia sa zameriava na diagnostiku krvi. Už v tridsiatych rokoch jeden uznávaný ruský metropolita, ktorý vyštudoval lekársku faktultu napísal, že ak sa niečo chceme dozvedieť o chorobách ľudského tela, máme sa pozrieť na krv. A dáva to zmysel. Vezmite si, že napríklad taká červená krvinka žije nanajvýš tak 20 dní. Počas tohto životného cyklu však pozbiera informácie o stave všetkých orgánov v tele a kým odumrie, môže nám tieto informácie odovzdať. Ak nie je v poriadku krv, nemôže byť človek zdravý. Ochorenia krvi, ako sú napr. anémia či nedostatok železa sú príznakom mnohých chorôb. Intravitálna mikroskopia je však zároveň schopná zistiť prítomnosť cudzorodých látok v krvi, akými sú napr. parazity, baktérie, vírusy či prvoky. To všetko sú organizmy, ktoré v krvi nemajú čo robiť. Skutočnosť je však taká, že tam sú.
Ako sa prejavuje prítomnosť takýchto cudzorodých látok v krvi?
Prejavuje sa rôznymi spôsobmi. Prichádzajú k nám napríklad ľudia, ktorí nejavia žiadne príznaky klinickej choroby, sťažujú sa však napríklad na nadmernú únavu, migrény, chronickú bolesť na hrudi a pod. Pri vyšetrení intravitálnou mikroskopiou potom zistíme, že ich krv je plná parazitov alebo prvokov, ktoré sú najväčšími spúšťačmi migrény. Mnohí z nich si ich vo svojom tele pestujú desiatky rokov.
Štandardná medicína však prítomnosť cudzorodých organizmov v krvi popiera…
Súčasná toxikológia a imunológia tvrdia, že krv je sterilná. Postavili na tom všetky svoje teórie. Predstavte si ten kolaps, keby teraz museli pripustiť, že sa mýlili. Už Ivan Petrovič Pavlov povedal, že jeden malý fakt, môže zmiesť zo stola celú veľkú teóriu. My sme teraz v podobnej situácii. Je to miestami celkom zábavné, pretože všetko je to preukázateľné a moderné technológie nám umožňujú vidieť to na vlastné oči. Jedna východná múdrosť hovorí, že slepý nie je ten, kto nevidí, ale ten, kto vidieť nechce.
Aké liečebné postupy navrhujete svojim pacientom po diagnostikovaní prítomnosti cudzorodých látok v krvi?
Liečba pozostáva z vyčistenia organizmu, aby sa dostal do rovnováhy, na čo sú vhodné prírodné preparáty s antiparazitárnym a antibakteriálnym účinkom. Za liečbou netreba ísť nikdy ďaleko. Ľudia sa dokázali liečiť dávno pred vznikom farmakológie a jednotlivé národy tradujú svoje liečebné metódy z pokolenia na pokolenie. Takmer na každý neduh existovala bylinka alebo potravina, ktorá dokázala chorému poskytnúť úľavu. Na ostrove Okinawa sa napríklad ľudia dodnes dožívajú viac ako sto rokov. Tajomstvo ich dlhovekosti spočíva vo vode, ktorá preteká cez koraly a stáva sa tak lepšie metabolizovateľnou.
V súčasnosti začína medzi ľuďmi prevládať názor, že štandardná medicína nemá dnes ambíciu liečiť. Stotožňujete sa s týmto názorom?
Absolútne súhlasím. Celá ideológia západnej medicíny je postavená na chorobách. Čínsky cisár platil svojich lekárov iba dovtedy, kým bol zdravý. Aj v Rusku máme taký jeden „vtip“, ktorý hovorí, že ak chce človek žiť, je medicína bezvýznamná.
Autor: Marcela Heglasová
Foto: Igor Vraňuch