Sedíme v Ružovej záhrade Hotela Sv. Ludmila. Altánok sa len pred chvíľou vyprázdnil, a kým ostatní návštevníci večera, ktorí prijali pozvanie na nulté podujatie „Happy meeting in the evening“ už začínajú degustovať lahodné ružové víno, zhovárame sa o tom, čo tvorí každodennú súčasť Mariinho dňa. O vôňach.
Kedy vás zlákal svet vôní?
V detstve :). Bola som obrovský knihomoľ. Bavilo ma čítať si príbehy zo starovekého Egypta a Grécka. Fascinovalo ma, že sa tam ľudia natierali vonnými olejmi. Túžila som vtedy, aby nimi niekto natieral aj mňa a netušila, že by sa to raz mohlo stať skutočnosťou. V polovici 90-tych rokov som začala chodiť ku kozmetičke, ktorá s éterickými olejmi pracovala. Ona môj detský sen splnila. Duša mi zajasala, keď som si uvedomila, že niečo tak úžasné sa dá zažiť aj v dvadsiatom storočí (smiech)! Hneď som sa pustila do skúmania a vzdelávania. Po čase som sa aromaterapii začala venovať profesionálne.
Pojem aromaterapia je všeobecne známy. O jeho obsahu však mnohí nemajú konkrétnu predstavu…
Vystihli ste to presne. Často sa s tým stretávam najmä u odbornej verejnosti ako sú napríklad lekári a podobne. Za aromaterapiu považujú ovoniavanie niečoho príjemného. To je však zjednodušené ponímanie. Rozmeňme si tento pojem na drobné. Dostaneme slovo „aroma“, z latinčiny vonná látka, v tomto prípade éterický olej a „terapia“, teda liečenie. To nás privádza k presnejšiemu výkladu – liečenie pomocou éterických olejov.
Čo všetko sa nimi dá liečiť?
V podstate všetko. Pred chvíľou sme tu viedli diskusiu o tom, že veľa chorôb vzniká v hlave. Éterické oleje pôsobia na našu myseľ, emócie a tiež na fyzické telo. Je jedno v akom poradí. Ak sa uvoľní telo, uľaví sa aj mysli. A naopak.
S čím za vami, ako aromaterapeutkou, ľudia prichádzajú?
Najčastejšie majú záujem o osobný parfém, aby vyladili nejakú situáciu, ktorú napríklad zle zvládajú. Zároveň sú v zložitom emocionálnom rozpoložení, cítia sa byť nespokojní. Majú v živote nejakú záťaž, s ktorou nevedia pohnúť, alebo je to pre nich celkovo príliš náročné. A práve v tom im môže správne zvolená vôňa pomôcť. Samozrejme, že vôňa samotná za vás ten problém nevyrieši, ale podporí vás, aby ste situáciu zvládli lepšie.
Dá sa nejako charakterizovať typ ľudí, ktorý vás najčastejšie vyhľadávajú?
Myslím, že to, čo je pre nich všetkých spoločné, je túžba cítiť nejakú úľavu v živote. Pracujem najmä s ľuďmi, u ktorých sa objavuje potreba relaxovať. Pomáham im uvoľniť sa a to prostredníctvom osobnej vône, alebo pri masáži. Niekomu vyhovuje inhalovanie, iný lepšie reaguje na dotyk. Vo všeobecnosti platí, že pre každého vyberám éterický olej individuálne. Jeho výber vždy závisí od toho, čo chcem ovplyvniť. Napríklad levanduľa upokojuje a vyvoláva príjemné pocity. Citrusy sú zas vhodné na zlepšenie nálady.
Ako by sa mali éterické oleje správne aplikovať?
Pre laika je najbezpečnejšia inhalácia a to použitím kvalitnej aromalampy či difuzéru. Olej môžete tiež kvapnúť do vreckovky a ovoniavať, alebo na vatový tampónik a položiť si ho v zime na teplý radiátor. Aplikácia na kožu už vyžaduje riedenie v nejakom nosnom oleji, pretože éterické oleje sú koncentráty. S výnimkou levandule by sa nikdy nemali na pokožku nanášať neriedené. Na riedenie je ideálny za studena lisovaný rastlinný olej – olivový, či mandľový, ten je veľmi univerzálny. Je vhodný na všetky typy pleti, pre deti aj starších ľudí, ktorí majú už krehkejšiu pokožku.
Pre Hotel sv. Ludmila teraz vyvíjate vonnú identitu a parfém. Ako sa Vám darí?
Dúfam, že dobre :). Vývoj vonnej identity a parfému je vždy dlhodobejší proces. Zákazník má možnosť kúpiť si hotovú zmes. Pokiaľ však chce prepojiť všetky priestory v hoteli vôňou, ktorá je nejakým spôsobom originálna, pracujem inak. Musím to miesto prejsť, poriadne sa s ním zoznámiť a nasať jeho atmosféru. Dôležité je tiež spoznať ľudí, ktorí ma o vytvorenie parfému požiadali. Potom sa spoločne snažíme predstavu naplniť a to je veľmi pekná cesta.
Môžete nám už teraz prezradiť, ako bude voňať Hotel sv. Ludmila?
Vonná identita hotela je už vyvinutá a schválená. Dominujú jej ružovo-bylinkové esencie. Inšpiráciou mi bola práve záhrada, v ktorej teraz sedíme. Parfém je zatiaľ vo vývoji. Na rozdiel od vonnej identity sa nemusí páčiť každému. Pri vyvíjaní vonnej identity pre konkrétny priestor je dôležité myslieť na to, že sa v ňom nebudú pohybovať iba hostia, ale najmä personál a to počas celého dňa. Pri parféme tieto obmedzenia neplatia, môžem sa teda trochu viac vyblázniť.
Dá sa práca aromaterapeuta prirovnať k práci parfuméra?
Určite áno, aj keď ja sa za parfuméra v žiadnom prípade nepovažujem. Ja som aromaterapeutka, ktorá vyrába alebo mieša špecifické vône pre konkrétne priestory, ľudí alebo situácie. Parfumér musí mať veľmi dobre trénovaný nos, aby rozlíšil tisícky vonných nuáns a na dosiahnutie vonnej kompozície môže používať aj syntetické esencie. Aromaterapeut pracuje iba s prírodnými esenciami. Je to jednoducho iný druh práce.
Aké vône sprevádzajú životom vás?
Pohybujem sa v elemente vzduchu, je ma teda treba uzemňovať :). Mám rada zemité vône ako vetiver, benzoin…, ktoré ma tiahnu k zemi. Okrem toho nadovšetko milujem vôňu čerstvo upraženej a namletej kávy.
Používate nejaký parfém?
Používam a vyrábam si ich sama. Ale ako som už povedala, necítim sa byť parfumérom. Mojim „voňačkám“ hovorím radšej osobná vôňa. Momentálne mám doma tri, pričom každá z nich má za úlohu naladiť ma nejako inak.
Predtým, ako ste sa začali venovať profesionálne aromaterapii, pracovali ste vo vydavateľskej branži. Malo vaše okolie pre zmenu vašej profesie pochopenie?
Manžel, syn, maminka a to najbližšie okolie s tým vôbec žiadny problém nemali. Naopak, bolo to pre nich zaujímavé. Podobne to bolo s priateľmi. Faktom je, že som asi nikomu nedávala priestor, aby to so mnou nejako riešil. Pre mňa to bola jasná cesta. Nezaujímala som sa o to, čo si kto myslí. Zaujímavé boli reakcie niektorých mojich akademických kolegov. Pre nich to bolo neobvyklé. Hoci to otvorene neventilovali, ich postoj ku mne sa trošku zmenil.
Vydavateľskej činnosti sa však venujete stále…
Áno, aj keď portfólio kníh, ktoré teraz vydávam, sa zmenilo. Rovnako sa zmenil vydavateľský trh. Keď som v 90-tych rokoch začínala, dívali sa moji kolegovia na ženy literátky cez prsty. Spájali ich s červenou knižnicou a oddychovou literatúrou. Dodnes preto preferujem označenie „literatúra písaná ženami“. Kolegovia vydavatelia poznali len pár výnimiek, ktoré potvrdzujú toto pravidlo – napríklad Virginiu Woolfovú alebo literátky, ktoré dostali nejakú cenu. Tie akceptovali, no vo všeobecnosti to brali tak, že autorky, ktoré stojí za to publikovať, sú buď už mŕtve, alebo dámy v rokoch, prípadne bytosti z inej planéty. Mala som pocit, že žijúce autorky majú v českom prostredí problém presadiť sa. Stavila na tie, ktoré píšu kvalitnú literatúru. Vydavateľstvá to po roku 2000, našťastie, pochopili tiež.
Vy sama ste autorkou tiež. Vaša knižná prvotina však, prekvapujúco, nie je o aromaterapii.
(smiech) Myslíte „Počítač pre ženy“?
Presne tú. Ako sa vám „stala“?
Od detstva milujem monitory (smiech). Mala som šťastie, že už v osemdesiatych rokov som sa pohybovala v prostredí, kde sa používali počítače a vďaka tomu som sa k nim relatívne skoro dostala aj ja. V istom okamihu ma oslovilo jedno vydavateľstvo s tým, že keď vydávam tú „ženskú literatúru“, určite mám kontakty aj na nejaké ženy, ktoré by dokázali napísať príručku k používaniu počítača. Oni totiž až vtedy zistili, že ženy v istom veku tie „ich“ príručky nečítajú. Povedala som im, že sa tomu nečudujem, lebo sú fakt nezrozumiteľné. Pán z vydavateľstva ma poprosil, aby som mu niekoho odporučila. Zamyslela som sa a nakoniec sme sa dohodli, že to napíšem sama. Zvolila som ľudový, jednoduchý spôsob, prijateľný práve pre tie ženy, ktoré majú určitý vek a s počítačom sa ešte nestretli. Aby sa ho nezľakli. A zrejme sa to podarilo. Predalo sa asi osemnásťtisíc výtlačkov.
Píšete ešte?
O počítačoch nie (smiech). I keď ponuka na voľné pokračovanie bola. Teraz píšem iba o aromaterapii.
Na dnešnom stretnutí ste pred auditóriom nevystúpili, ale bolo vás vidno v živej diskusii v menších skupinkách…
Nerada hovorím k veľkému auditóriu. Každý človek má svoju vlastnú cestu a vlastné prístupy ku svojej duchovnosti a spiritualite. Neexistuje jednotný spôsob ako ju ľuďom sprostredkovať. Každý ju musí nájsť sám, možností je veľa. Dôležité je, aby to vyšlo z kondície jeho mysle a tela. Z toho, v čom sa pohybuje, preto nerada hovorím niečo s cieľom zasiahnuť všetkých. Zrejme by to boli iba frázy, ktoré si môžete prečítať kdekoľvek na internete. Komunikujem radšej individuálne, či v menších skupinkách.